Preskocit navigáciu

Historická uniforma príslušníkov Čestnej stráže OS SR


História vojenskej uniformy siaha do 2. polovice 17. storočia. Dejinami sa vyvíjala, prispôsobovala trendom v civilnom odievaní. Mnohé európske krajiny si zachovali tradíciu historických uniforiem v armádach a využívajú ich po dnes. Historickými uniformami na Slovensku dnes disponuje útvar Čestnej stráže Ozbrojených síl SR a Čestná stráž prezidenta SR.

Autorka: Mgr. Ľubica Jarjabková, scénická výtvarníčka

Spoluautorka: Mgr. Helena Jurikovičová, scénografka a odevná návrhárka.

 

Výtvarný názor, návrh a realizácia uniformy je zdĺhavý proces a výsledok môže verejnosť obdivovať najmä počas významných štátnych sviatkov a udalostí.

    

História uniformy

„Nech žije kráľ... v mieri aj vo vojne“

 

              Vojenskému odevu sa celé storočia pripisoval dôležitý význam. História uniformy siaha do 2. polovice 17. storočia. Uniformy odzrkadľovali módne a slohové štýly. Dokonca niekedy boli najslávnostnejším odevom samotného panovníka. Obdobie baroka, rokoka a klasicizmu zhmotňuje v nich harmonické spojenie strihu, dekóru a funkcie. Kým napríklad francúzska uniforma bola silne ovplyvnená civilným odevom, až s ním splynula, v pruskej armáde vznikal strohejší druh výrazne vojenskej uniformy. Ako z odbornej literatúry vyplýva, v druhej polovici 18. storočia prvky pruskej uniformy prebrali všetky európske armády. Každá si však zachovala osobitosť a kontinuitu prostredníctvom tradičnej farebnosti. Na začiatku 19. storočia nadobúdajú uniformy triezvejší jednoduchý ráz. V poslednej tretine 19. storočia dochádzalo k diferenciácii vojenských uniforiem na slávnostné, vychádzkové, pracovné. Ich nosenie podliehalo vojenskému protokolu.

 

Inšpiráciou bola aj husárska uniforma

               Historik Vladimír Zuberec v jednom zo svojich článkov uvádza citáciu, ako mala vyzerať uniforma slovenského dobrovoľníka: „Oblek všech má býti světlý, šňurovaný kabát, sivé nohavice a okrouhlý klobouk.“ Zuberec ďalej píše, že odev sa postupne zjednotil na ľahký modrý kabát, bielo-sivé nohavice.

A kto boli husári? Spočiatku patrili k najímaným nepravidelným jednotkám ľahkého jazdectva. Neskôr sa stali oficiálnou zložkou armád. Medzi husármi boli Maďari, ale aj Slováci a príslušníci ostatných národností žijúcich v mnohonárodnostnom Uhorsku. Ich odev bol ovplyvnený uhorským odevom. Typickým prvkom uhorských husárov bol kabátik – doloman – bohato zdobený spletenými šnúrami a úzke nohavice.

 

Realizácia slovenskej historickej uniformy

 

Genéza historickej uniformy Čestnej stráže Ozbrojených síl SR súvisí so 150. výročím Slovenského národného obrodenia 1848 –1949, ale aj s účasťou Ozbrojených síl SR na každoročných májových duchovných misiách v Lurdách. Práve tu videli účastníci reprezentatívne historické uniformy iných európskych armád. Posun smerom k realizácii slovenskej historickej uniformy najvýraznejšie ovplyvnil generál Ján Repaský. Spoluprácu  v tejto oblasti prijali autorka historických uniforiem, scénická výtvarníčka Ľubica Jarjabková  a spoluautorka Helena Jurikovičová, scénografka a odevná výtvarníčka. „Táto tvorba bola pre nás výzvou,“ hovorí Ľubica Jarjabková, „pustili sme sa do nej s nadšením. Inšpirovali sme sa husárskymi uniformami, ale aj odevom slovenských dobrovoľníkov, a výsledok si môžete prezrieť. Spočiatku sme mali obavy, ako prijmú uniformy samotní Slováci, takisto zahraničie. Zatiaľ máme dobré ohlasy a v Lurdách našu Čestnú stráž Ozbrojených síl rozoznávajú  a zaraďujú k Slovensku.“ „Inšpirácia dobrovoľníckou uniformou nás doviedla k použitiu modrej farebnosti, strih mentieky – vrchného kabáta ako aj dolomanu – spodného kabáta je inšpirovaný husárskou uniformou. Spôsob zapínania na čamary si vyžaduje veľkú remeselnú zručnosť tvorcov, lebo ide o majstrovskú ručnú prácu. Nohavice sú vyzdobené lampasmi – modrými pre vojaka a červenými pre veliteľa. Odev je ušitý z odľahčeného súkna.“ Výrazným prvkom uniformy je klobúk. Táto inšpirácia pochádza z obrazu P. M. Bohúňa, ktorý zobrazuje Janka Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána. Vyrobený je zo zajačej plsti a výrazne ho zdobí popri bortách a strieborných chrámových stuhách tvarované pštrosie pero.“

„Tvorivá práca na historickej uniforme nás nadchla,“ konštatujú autorky, „tvorcovia takéhoto zadania musia mať v sebe schopnosť spracovať dobové prvky a použiť z nich detaily v návrhu, vložiť kus vlastnej invencie, fyzickej a organizačnej práce, vytvoriť tím zručných krajčírov   a majstrov remeselnej výroby, ale vojenská uniforma stojí za to:

                           "pre národ je posolstvom slobody a hrdosti...“

 

Olejomaľba Petra Bohúňa je známy obraz - Francisci stojí v dobrovoľníckej uniforme, tento štúrovec je symbolom ozbrojeného povstania Slovákov proti Uhorsku v r. 1848-1849.

Skočiť na menu


Share